Poloha, rozloha
Mesto Sereď leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky v Podunajskej nížine na pravobrežnom vale Váhu. Katastrálne územie mesta leží po oboch stranách rieky Váh, ktorá preteká mestom, avšak iba malou časťou na ľavej strane Váhu. Vrátane integrovaných častí Dolný Čepeň, Stredný Čepeň, a k mestu patrí i miestna časť Horný Čepeň, leží v severnej časti okresu Galanta v trnavskom kraji. Mesto leží v rovine medzi Váhom a Dudváhom, ktorá je mierne členená iba starými poriečnymi valmi a mŕtvymi ramenami, v západnej časti s pieskovými dunami.
Mesto leží v nadmorskej výške v rozmedzí od 124 m n.m. až p 130 m n.m. povrch celého katastrálneho územia je plochý a výškové rozdiely sú len minimálne.
Susednými obcami, s ktorými ma mesto spoločnú katastrálnu hranicu sú: Dolná Streda, Hoste, Križovany nad Dudváhom, Majcichov, Šintava, Šúrovce, Veľká Mača, Vinohrady nad Váhom a Vlčkovce. Územie mesta ako celá Podunajská nížina, v ktorej leží patrí k najteplejším a najsuchším územiam Slovenska. Leží v oblasti, ktorá sa vyznačuje miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota je okolo 9,6 °C pričom najchladnejším mesiacom je január a najteplejším júl. Počet letných dní býva v roku asi 70 (teplota nad 25 °C) a bezmrazových okolo 190. Počet dní s celodenným mrazom býva v roku priemerne 30 až 40. Zimy sú mierne a snehová pokrývka sa vyskytuje do 25 cm. Územie sa vyznačuje vysokým počtom slnečného svitu (priemer 2012 hodím ročne) a tým, že je veľmi dobre prevetrávané (iba asi 20 dní v roku býva bezveterných). Celá oblasť patrí medzi najsuchšie oblasti Slovenska, keď priemer ročných zrážok je asi 529 mm.
Územie mesta patrí medzi najúrodnejšie časti Slovenska. Prevládajú ílovito-hlinité až hlinité pôdy, na pieskoch piesočnaté až piesočnato-hlinité pôdy.
Mesto má výhodnú polohu v oblasti dopravy. Tesne okolo mesta (cestný obchvat) vedie diaľnica spájajúca mesto s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou ako aj blízkou Nitrou a Trnavou. Mesto je ľahko prístupné železničnou dopravou, ktorá existuje už od roku 1846 (konská železnica). Výhodou je i blízkosť blízkosť železničných uzlov Trnava, Leopoldov a Galanta. V blízkej budúcnosti aj lodnou dopravou. Najbližšie letiská sú v Bratislave (60 km) a v Piešťanoch (40 km).
Vodstvo
Rieka Váh oddávna pôsobí a spoluvytvára prostredie vo svojom okolí. Váh počas každej povodne menil smer, šírku a hĺbku koryta, vytváral spleť ramien, podmýval a odnášal pôdu, ohrozoval životy a majetky ľudí. Preto ho volali Wágu-bludný, nestály. Jedna z veľkých povodní bola zaznamenaná v roku 1683, Ďalšia, ešte väčšia, ktorá mala katastrofálne následky a postihla všetky obce v povodí Váhu, bola 26.augusta 1813. Zahynulo vtedy takmer 300 ľudí, veľké počty koní, dobytka, oviec, ošípaných a zničila veľké plochy polí s úrodou. Poškodené boli cesty, mosty, hrádze, obytné a hospodárske budovy. Prvé známe projekty na reguláciu Váhu sa zachovali z 18.storočia, ale systematicky sa hrádze začali budovať až v 19.storočí, kedy vznikajú aj vodné družstvá, zaoberajúce sa reguláciou Váhu.
Na Váhu pri Seredi sa nachádzal jeden z dôležitých prechodov, ktorý bol súčasťou diaľkovej cesty. Tento prechod sa spomína už v roku 1074, kedy tadiaľ prechádzal nemecký cisár Henrich IV. V roku 1252 sa spomína už most cez rieku Váh a prekladisko dreva. Tento strategický bod - prechod sa stal svedkom mnohých udalostí, najmä vojenských stretnutí, o ktorých dnes už ani nevieme.
V minulosti slúžil Váh ako významná vodná cesta. V Seredi bol dôležitý prístav pltí a prekladisko tovaru (spomína sa už v 13.storočí). Z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej župy bol plťami do Seredi dopravovaný okrem dreva a dreveného náradia aj kameň, surové a kujné železo, liatina, vlna, po domácky vyrábané súkno a plátno, papier, sklo a iné výrobky ako aj potraviny. Dopravovali sem aj soľ, ktorú do soľných skladov v Ružomberku a Žiline vozili z poľskej Vieličky. V Seredi mal sídlo Kráľovský soľný úrad. Dôležitosť prístavu a prekladiska pltí dokazuje aj to, že konečná stanica prvej konskej železnice v Uhorsku (Bratislava-Trnava) bola práve v Seredi (1846). Koľaj končila až pri Váhu (konská stanica bola v priestore dnešnej Kuzmányho ulice). Železnice dopravovali tovar potom do Bratislavy a ďalej do Viedne.
Vodnú silu Váhu v minulosti využívali na pohon vodných mlynov. Ešte v roku 1882 bolo na Váhu 14 vodných mlynov. S rozvojom parných a potom elektrických mlynov postupne zanikali. Posledný vodný mlyn na Váhu zanikol v 50-tych rokoch 20. storočia.
V súčasnosti je neďaleko mesta nedávno vybudovaná vodná nádrž Kráľová. Do budúcna sa počíta s vybudovaním vodného diela Hlohovec-Sereď.
