História mesta
Mesto Sereď le
ží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Váh, dnes už zregulovaný, v Seredi opúšťal brehy zovreté z oboch strán pahorkatinou a rozlieval sa do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Na jednom z mnohých ostrovov vznikol hrad strážiaci brod, ktorý, ako naznačujú niektoré zmienky v starých kronikách, tam musel stávať už v 9. storočí. V stredoveku sa na mieste brodu začali stavať drevené mosty spájajúce vážske ostrovy a pôvodne zemno - valové drevené hradisko sa zmenilo na mocný hrad Šintava. Prirodzeným pohybom hlavného riečiska sa stalo, že niekedy v 16. storočí Váh odrezal hrad od domovského mestečka Šintava a odvtedy sa hradu hovorí aj seredský hrad, podľa obce, ktorá vznikla ako obydlie hradných zamestnancov pred valmi a v
odnou priekopou hradu. Prvú písomnú zmienku o meste "Zereth" nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy. Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo nekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Seredi privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici. Ale tradícia seredských jarmokov prežila dodnes - na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival.
ží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Váh, dnes už zregulovaný, v Seredi opúšťal brehy zovreté z oboch strán pahorkatinou a rozlieval sa do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Na jednom z mnohých ostrovov vznikol hrad strážiaci brod, ktorý, ako naznačujú niektoré zmienky v starých kronikách, tam musel stávať už v 9. storočí. V stredoveku sa na mieste brodu začali stavať drevené mosty spájajúce vážske ostrovy a pôvodne zemno - valové drevené hradisko sa zmenilo na mocný hrad Šintava. Prirodzeným pohybom hlavného riečiska sa stalo, že niekedy v 16. storočí Váh odrezal hrad od domovského mestečka Šintava a odvtedy sa hradu hovorí aj seredský hrad, podľa obce, ktorá vznikla ako obydlie hradných zamestnancov pred valmi a vodnou priekopou hradu. Prvú písomnú zmienku o meste "Zereth" nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy. Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo nekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Seredi privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici. Ale tradícia seredských jarmokov prežila dodnes - na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival.
Až do prehradenia Váhu Nosickou priehradou v roku 1943, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli. Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v 19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol. Sereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno - turistické účely. Rybačka a vodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov stať nezabudnuteľným zážitkom. Sereď mala v histórii najviac takmer 18000 obyvateľov, v meste bol hotel, kino, dom kultúry s divadelnou a spoločenskou sálou a mnoho reštaurácií a cukrární. Historicky najvýznamnejšia stavba mesta, seredský kaštieľ, stojaci na mieste kedysi slávneho hradu, je dnes v ruinách, ale orgány mesta, za pomoci občianskeho združenia Vodný hrad, sa snažia, aby sa to čo najskôr zmenilo. Kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1781 na vyvýšenine oproti miestu, kde až dovtedy stával starý farský kostol. Ten však niekoľkokrát vyhorel a po poslednom požiari v roku 1777 sa esterházyovské panstvo rozhodlo postaviť nový kostol na terajšom mieste. Zo starého kostola boli do nového prenesené dve renesančné náhrobné dosky s reliéfmi šľachticov, podľa výstroja bojovníkov proti Turkom. Dosky sú vsadené po oboch stranách dverí vo vnútri kostola. Sú dobre zachovalé, hoci ich vzhľad prezrádza, že v starom kostole ležali na zemi. Zakrývali krypty pred oltárom, takže sú obšúchané nohami "starých sereďanov".
Mestský úrad bol postavený v roku 1909 staviteľom Tomaschekom, rodákom zo Serede, ktorý sa presťahoval do Nitry, ktorá je, podobne ako Sereď, poznačená charakteristickým ozdobným štýlom tohoto staviteľa - architekta. V budove sa nachádza veľká zasadacia sála, ktorá kedysi slúžila mestskému zastupiteľstvu, ale dnes sa tu konajú sobášne obrady. Je vyzdobená vzácnymi obrazmi, pohľadmi na St. Petersburg, ktoré si zo svojej diplomatickej misie na cárskom dvore doniesol Mikuláš Esterházy v roku 1761. Zasadnutiam mestského zastupiteľstva slúži od roku 1981 zasadačka v novej budove Mestského úradu, ktorá so starým susedí.
Nová fara bola postavená na mieste pôvodnej barokovej (možno až renesančnej) fary, v ktorej kedysi slúžil ako kaplán osvietenecký spisovateľ Juraj Fándly. Fara nesie na štíte reliéf Panny Márie s Ježiškom v náručí. Fara bola postavená staviteľom Tomaschekomm rovnako ako Mestský úrad. Dnes už neslúži svojmu cirkevnému účelu, ale bolo v nej vybudované Mestské múzeum, v ktorom je expozícia archeologických vykopávok z Vodného hradu Šintava, ktorého základy boli objavené na nádvorí seredského kaštieľa. V múzeu sa usporadúvajú aj pravideľné výstavy zamerané na históriu mesta a regiónu. Budova dnešného Gymnázia v Seredi bola postavená v tridsiatich rokoch minulého storočia ako tzv. Mešťanská škola a je skvelou ukážkou antizujúceho slohu, typického pre architektúru prvej polovice 20. storočia. Je to vzletná stavba, ešte aj po mnohých desiatkach rokoch spĺňajúca predstavy o škole ako budove, ktorá dobre slúži svojmu účelu a navyše skrášľuje prostredie mesta. 
Seredský kaštieľ Esterházyovcov vznikol po poslednej prestavbe budov, stojacich na bývalom opevnení Vodného hradu Šintava v roku 1841, ako klasicistická budova s rožným vstavaným bastiónom, zvyškom voľakedajšej slávy protitureckého opevnenia. Na nádvorí kaštieľa sa v rokoch 1981 až 1992 viedol rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy stredovekého hradu Žigmunda Luxemburského. Pod stredovekým hradom sa však našli ešte aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu. Dnes je kaštieľ opustený, chátra a hľadá si nového majiteľa. Tlač stránky | Posledná aktualizácia: 2019-01-15
